|
|
Vinařská tradice v Bratislavě
Horváth, Dávid ; Uhrík,, Martin (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Vinohradnictví odpradávna patřilo k Bratislavě. V archivních zprávách se zmiňuje již od poloviny 13. století. Vinice se táhly od Bratislavského hradu až do Rače a Vajnor. Zejména v minulém století začala vinice ve velkém nahrazovat výstavba bytových a rodinných domů. Tento trend stále přetrvává a developeři lákají na bydlení s výhledem na město a blízkost přírody, z níž však sami ubírají. Vinohrady tak už století ustupují rozvíjející se městu a toto historické dědictví upadá do zapomnění. Vinohrady však nejsou pouze vzpomínkou na slavnou minulost, ale i nenahraditelné tvoritele biodiverzity a přispívá k lepšímu klimatu města. Cílem diplomové práce je analýza ústupu vinic rozrůstající se Bratislavě. Podmínky pro pěstování vinné révy a jeho zpracování v Bratislavě a okolí. Následně nalezení vhodné formy a uplatnění výstupů z analytické části v konkrétním architektonickém návrhu.
|
|
|
Jak budeme společně bydlet?
Wintner, Roman ; Kocián, Václav (oponent) ; Kratochvíl, Jan (vedoucí práce)
V diplomovej práci Jak budeme společně bydlet sa zaoberám fenoménom participatívneho bývania. Prvou fázou práce je výskum, v ktorom analyzujem typy komunitného bývania zo zahraničia, skúmam históriu kolektívneho bývania na území českej republiky. Zameriavam sa na rôzne možnosti participácie v rámci bývania, ktoré demonštrujem na reálnych príkladoch. Snažím sa poukázať na zatiaľ nedostatočnú podporu podobne orientovaných projektov, ktoré by mohli mať pozitívny dosah na vývoj bytovej otázky v krajine. V druhej fáze práce vytváram charakteristiku fiktívej skupiny ľudí, komunity, na ktorej sa snažím demonštrovať fungovanie a možnosť realizácie projektu participatívneho bývania a modelu bottom-up. Výsledkom je architektonický návrh na území bývalého cukrovaru v meste Šlapanice, zohľadňujúci záujmy a potreby danej lokality a komunity. Ide o istú úvahu poukazujúcu na možnosti a variabilitu prevedenia takto koncipovaného projektu v konkrétnych českých podmienkach. Vychádzam pri tom ideovo zo zahraničného modelu, ktorý sa snažím preniesť na územie rozvoľnenejšej zástavby. Dôležitý zreteľ je v práci kladený na otázky budúcnosti v spojení s bývaním. V projekte pracujem s návrhom 5 rozličných objektov z ktorého jeden slúži aj ako spoločné centrum pre komunitu. Objekty sú charakteristické rozdielnymi prístupmi k návrhu podľa individuality skupiny vlastníkov. Ďalšie úvahy možného fungovania prinášam prostredníctvom rozdielneho členenia pozemkov bez striktného delenia a odlišnému prístupu k užívaniu automobilov. Ako paradoxnú odpoveď bývania budúcnosti prinášam návrat k tradícii a obyčajom podobným dedinskému prostrediu. Nielen v spojitosti s pestovaním, chovom hydiny, úniku od hektickosti, ale hlavne s orientáciou na skutočné hodnoty a zdravé vzťahy, ktorých sprostredkovateľom môže byť práve participatívne bývanie.
|
|
|
Jak budeme společně bydlet?
Wintner, Roman ; Kocián, Václav (oponent) ; Kratochvíl, Jan (vedoucí práce)
V diplomovej práci Jak budeme společně bydlet sa zaoberám fenoménom participatívneho bývania. Prvou fázou práce je výskum, v ktorom analyzujem typy komunitného bývania zo zahraničia, skúmam históriu kolektívneho bývania na území českej republiky. Zameriavam sa na rôzne možnosti participácie v rámci bývania, ktoré demonštrujem na reálnych príkladoch. Snažím sa poukázať na zatiaľ nedostatočnú podporu podobne orientovaných projektov, ktoré by mohli mať pozitívny dosah na vývoj bytovej otázky v krajine. V druhej fáze práce vytváram charakteristiku fiktívej skupiny ľudí, komunity, na ktorej sa snažím demonštrovať fungovanie a možnosť realizácie projektu participatívneho bývania a modelu bottom-up. Výsledkom je architektonický návrh na území bývalého cukrovaru v meste Šlapanice, zohľadňujúci záujmy a potreby danej lokality a komunity. Ide o istú úvahu poukazujúcu na možnosti a variabilitu prevedenia takto koncipovaného projektu v konkrétnych českých podmienkach. Vychádzam pri tom ideovo zo zahraničného modelu, ktorý sa snažím preniesť na územie rozvoľnenejšej zástavby. Dôležitý zreteľ je v práci kladený na otázky budúcnosti v spojení s bývaním. V projekte pracujem s návrhom 5 rozličných objektov z ktorého jeden slúži aj ako spoločné centrum pre komunitu. Objekty sú charakteristické rozdielnymi prístupmi k návrhu podľa individuality skupiny vlastníkov. Ďalšie úvahy možného fungovania prinášam prostredníctvom rozdielneho členenia pozemkov bez striktného delenia a odlišnému prístupu k užívaniu automobilov. Ako paradoxnú odpoveď bývania budúcnosti prinášam návrat k tradícii a obyčajom podobným dedinskému prostrediu. Nielen v spojitosti s pestovaním, chovom hydiny, úniku od hektickosti, ale hlavne s orientáciou na skutočné hodnoty a zdravé vzťahy, ktorých sprostredkovateľom môže byť práve participatívne bývanie.
|
|
|
Invention of traditions by folk ensembles
Mušinková, Michaela ; Janeček, Petr (vedoucí práce) ; Štěpánová, Irena (oponent)
Práca sa zaoberá konštruovaním folklórnych tradícií prostredníctvom činnosti folklórnych súborov, pričom si všíma tradície kontinuitné, pretrhnuté aj vynájdené. Venuje sa pojmom folklór a folklorizmus, a ich vzájomnému pôsobeniu. Všíma si činnosť folklórneho súboru (= folklorizmus), repertoár ktorého vychádza z folklórnych prameňov, a jeho vplyv na uchovanie a rozvíjanie folklóru. Východiskom práce je hypotéza, že folklórny súbor pomáha pri revitalizácií tradícií. Metodologicky je práca postavená na terénnom výskume. Výskum prebiehal v dvoch rusínskym dedinách severovýchodného Slovenska, pričom v jednej z nich folklórny súbor pôsobí, v druhej nie. Cieľom práce je potvrdenie alebo vyvrátenie danej hypotézy na príklade jednej obyčajovej tradície - svadobného obradu. Detailnou analýzou hľadám analogické a odlišné prvky medzi jednotlivými svadbami v jednej lokalite, všímam si premenu svadby v čase (porovnávam súčasné svadby z nahrávok s tradičnou rusínskou svadbou zachytenou folkloristami v literatúre) a komparujem tento obrad v oboch lokalitách. Okrem toho si všímam, do akej miery súbor/absencia súboru vplýva na jednotlivé svadobné obrady. V záverečnej časti práce sa venujem tomu, či vplýva folklórny súbor na etnickú identitu. Kľúčové slová Tradícia, kontinuitná/pretrhnutá/konštruovaná tradícia,...
|
|
|
Vinařská tradice v Bratislavě
Horváth, Dávid ; Uhrík,, Martin (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Vinohradnictví odpradávna patřilo k Bratislavě. V archivních zprávách se zmiňuje již od poloviny 13. století. Vinice se táhly od Bratislavského hradu až do Rače a Vajnor. Zejména v minulém století začala vinice ve velkém nahrazovat výstavba bytových a rodinných domů. Tento trend stále přetrvává a developeři lákají na bydlení s výhledem na město a blízkost přírody, z níž však sami ubírají. Vinohrady tak už století ustupují rozvíjející se městu a toto historické dědictví upadá do zapomnění. Vinohrady však nejsou pouze vzpomínkou na slavnou minulost, ale i nenahraditelné tvoritele biodiverzity a přispívá k lepšímu klimatu města. Cílem diplomové práce je analýza ústupu vinic rozrůstající se Bratislavě. Podmínky pro pěstování vinné révy a jeho zpracování v Bratislavě a okolí. Následně nalezení vhodné formy a uplatnění výstupů z analytické části v konkrétním architektonickém návrhu.
|
|
| |
|
|
Invention of traditions by folk ensembles
Mušinková, Michaela ; Janeček, Petr (vedoucí práce) ; Štěpánová, Irena (oponent)
Práca sa zaoberá konštruovaním folklórnych tradícií prostredníctvom činnosti folklórnych súborov, pričom si všíma tradície kontinuitné, pretrhnuté aj vynájdené. Venuje sa pojmom folklór a folklorizmus, a ich vzájomnému pôsobeniu. Všíma si činnosť folklórneho súboru (= folklorizmus), repertoár ktorého vychádza z folklórnych prameňov, a jeho vplyv na uchovanie a rozvíjanie folklóru. Východiskom práce je hypotéza, že folklórny súbor pomáha pri revitalizácií tradícií. Metodologicky je práca postavená na terénnom výskume. Výskum prebiehal v dvoch rusínskym dedinách severovýchodného Slovenska, pričom v jednej z nich folklórny súbor pôsobí, v druhej nie. Cieľom práce je potvrdenie alebo vyvrátenie danej hypotézy na príklade jednej obyčajovej tradície - svadobného obradu. Detailnou analýzou hľadám analogické a odlišné prvky medzi jednotlivými svadbami v jednej lokalite, všímam si premenu svadby v čase (porovnávam súčasné svadby z nahrávok s tradičnou rusínskou svadbou zachytenou folkloristami v literatúre) a komparujem tento obrad v oboch lokalitách. Okrem toho si všímam, do akej miery súbor/absencia súboru vplýva na jednotlivé svadobné obrady. V záverečnej časti práce sa venujem tomu, či vplýva folklórny súbor na etnickú identitu. Kľúčové slová Tradícia, kontinuitná/pretrhnutá/konštruovaná tradícia,...
|
host ::
RSS.